Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Významné osobnosti

Benignus Smrtník (1650 – 9.9.1710) náboženský spisovateľ

Patrí medzi prvých spisovateľov slovenského baroka. Narodil sa v r. 1650 v Ladomeri. Po skončení rétoriky vstúpil v r. 1670 v kláštore svätej Kataríny do františkánskej rehole. Dostal rehoľné meno Benignus. Filozofiu študoval v rakúskom Eisenstadte (Burgenland) a v maďarskom Szombathelyi, teológiu v Trnave a v Malackách.

Kňazom sa stal r. 1674. Najprv pôsobil v Nitre a neskoršie v Güssingu. Tu zostavil latinskú apológiu proti nepriateľom katolíckej Cirkvi - Evangelicae veritatis propugnaculum (Obhajoba pravdy evanjelií, Güssing 1676). V Pruskom (1676-86) pôsobil ako kazateľ a vikár kláštora a tiež aj dvorný kaplán grófa Imricha Jakušiča na hrade Vršatec. V Malackách (1687-88) bol kazateľom a direktorom arcibratstva pásikárov.
Pásikári boli veriaci laici, ktorí sa hlásili k ideálom sv. Františka z Assisi, terciari. Františkáni organizovali toto bratstvo na prehlbovanie náboženského života. Na čele bratstva stál buď „pán tatík“ alebo „pani matka“. Toto spoločenstvo združovalo bohatých i chudobných. V zozname členov nachádzame napríklad grófov: Katarína Jakussith, Eva Tököly, Lazár Aponyi, Estera Pongrácz, Ladislav Merey, Katarína a Rozália Forgach, Ladislav Zábreczký. Medzi pásikárov patril i cisar Leopold I..
V Malackách pôsobil aj ako gvardián (1689, 1698) a magister novicov (1701-1732). V r. 1699 -1700 účinkoval v Bratislave ako slovenský kazateľ a direktor pásikárov. Časť svojho života strávil v kláštore Svätej Kataríny, a to v r. 1691-1697 a 1703-1710. Tam aj zomrel na choleru.
Smrtník bol vzorným rehoľníkom a kňazom. Popri všetkých rehoľných funkciách bol aj slovenským spisovateľom. Slovenská baroková literatúra má v ňom typického predstaviteľa v 17. storočí. V časoch náboženskej rozpoltenosti národa a vzájomných bojov v krajine bojoval proti protestantom. Slovomi i písmom bránil náboženské pravdy, povzbudzoval čitateľov, aby si boli vedomí svojich krehkosti a pominuteľnosti, aby v lone Cirkvi videli a viedli katolícky život. Všetko to písal a hlásal v reči ľudu, čím sa stal priekopníkom spisovnej slovenčiny. Smrtníkovo dielo je obsahu náboženského. J. M. Hurban sa o ňom vyslovil takto: „spisuvaťel slovenčí velmi". (Lepáček).
Pre bratstvo pásikárov napísal dve knihy. V prvej – POKLAD SERAFINSKY Aneb Arcy bratrstwa Pásku Prowaznjho Swatého Otce Frantisska Wywýssenost. (Žilina 1691) — sugestívne vyložil potrebu úplného zasvätenia sa Bohu. Druhú z týchto kníh – KUNSST DOBRE UMRITI Aneb SSKOLA DUCHOWNY Wnížte každý Wericý Krestian učy se od zleho Wystrihati /a dobre činjti/ aby mohl sstasliwe Žiwot swúg dokonati/ (Trnava 1697) - vypracoval podľa cudzej predlohy a popularizoval v nej barokové predstavy o smrti. Predovšetkým v nej však uvádzal návody, ako sa pripravovať na smrť.


 

Július Plošic (1819 - 1899) zberateľ ľudových piesní, kňaz, publicista

Narodil sa 23. 5. 1819 v Budči (okres Zvolen), kde bol jeho otec cestný inšpektor. Po teologických štúdiách bol v roku 1844 vysvätený za kňaza banskobystrickej diecézy. Ako kaplán pôsobil v Beňuši, Kunešove, Kremnici, Novej Bani a v Banskej Bystrici.

V rokoch 1854 - 1864 bol farárom v Selciach, 1864-1883 farár vo Vieske pri Žiari nad Hronom, 1883-1897 farár v Horných Opatovciach. Od roku 1897 žil na odpočinku v Kremnici, kde zomrel 19.5. 1899. Plošic bol neúnavný osvetový a národno-kultúrny pracovník. Bol iniciátorom Pohronského čitateľského spolku, spoluzakladateľom Ústredného spolku miernosti vo Veselom a aktívnym účastníkom memorandového zhromaždenia v Martine. Tiež bol spoluzakladateľom Matice Slovenskej a katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. Publikoval kázne a národno-buditeľské články v štúrovských Slovenských národných novinách, v Orle tatranskom, v Kazateľni a v Národných novinách. Jeho najúspešnejším národno-náboženským činom bola národná slávnosť na 1000. výročie príchodu sv. Cyrila a Metóda v Selciach, kde sa zachovali cenné dobové zápisy v tunajšej farskej kronike. Pri 100. výročí smrti mu bol v Selciach odhalený pamätník v areáli kostola


 

Martin Húska (1849 – 1914) kňaz, ľudový spisovateľ

Študoval na gymnáziu a na teologickom seminári v Banskej Bystrici. 1873 bol vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Handlovej, v Trubíne, v Novej Bani ako farár v Hornej Lehote, Horných Opatovciach (1899-1900), v Ladomeri (1900). Bol členom samovzdelávacieho krúžku banskobystrických bohoslovcov Kolo.

Od roku 1881 písal úvodníky, úvahy, články, literárne recenzie i obsiahlejšie štúdie, v ktorých rozoberal aktuálne otázky histórie, filozofie, sociológie a teológie, najmä problémy rodiny, manželstva a hospodárstva, sociálnej psychológie vysťahovalectva, kritizoval renegátstvo a národnú ľahostajnosť. Prispieval do Katolíckych novín, do Kazateľa, Literárnych listov, Národných novín a i. Autor populárne spracovanej sociografie slovenskej roľníckej rodiny Naša dedinka, politických brožúr, divadelnej hry Betlehem podľa nemeckej predlohy a modlitebnej knižky. Člen výboru Spolku sv. Vojtecha a jeho literárneho odboru.


 

Karol Bielek (narodil sa 15.1.1857 v obci Lutiše pri Žiline)

V našom regióne a meste pôsobil celých 55 rokov (niekdajšia Tekovská župa). Ako učiteľ – organista pôsobil 38 rokov v Lovčici-Trubíne, 10 rokov ako škôldozorca vo Svätom Kríži pri Hrone a učiteľ v Ladomeri, na inom dôchodku v Žarnovici do svojej smrti.

Do vzniku ČSR udržiaval národné povedomie, publikoval takmer v každom časopise tej doby (i v maďarskom), po vzniku ČSR zakladal a riadil slovenské školstvo.
Zomrel 25.11.1936 v Žarnovici


 

Ján Aleš Lačný (narodil sa 8.1.1960 v Kremnici)

Do ZŠ chodil v Ladomerskej Vieske a v Žiari nad Hronom. V Banskej Bystrici absolvoval dvojročné nadstavbové štúdium – odbor výpočtová technika a spracovanie informácii. Od roku 1997 žil v Leviciach. Venoval sa literatúre pre dospievajúcu mládež a bol aktívnym členom literárneho klubu DÚHA v Leviciach.

Publikovaná poézia: Havran, Vám, umelecké duše, Múdrosť hviezd, Blues Old skauta, Krok do života

Publikovaná próza: Most nad vôňou času, Strieborný vlk, Podpis s dychom narcisov,  Prinajmenšom im podaruje slamienky... a kratšie novinárske eseje.


 
ÚvodÚvodná stránka